V tomto článku si priblížime možnosti využitia fotovoltiky v poľnohospodárstve, čiže sa konkrétne oboznámime s agrofotovoltikou, agrovoltikou alebo aj agrivoltikou.
Pri počiatkoch využívania fotovoltických panelov na poľnohospodárskych pôdach sa zdalo, že sa bude jednať o konflikt záujmov a že rozsiahle fotovoltické panely budú zaberať veľké množstvo inak úrodnej a úžitkovej pôdy. Z tohto dôvodu sa využitie fotovoltických panelov v poľnohospodárstve stretlo skôr s negatívnym ohlasom.
Agrovoltika má však predstavovať ich vzájomnú spoluprácu a súlad. Pestovanie plodín a chov zvierat má prebiehať súčasne a s pomocou fotovoltiky.
Ako sa to dá zrealizovať?
K výberu fotovoltiky v poľnohospodárstve je dôležité pristupovať podľa toho, akým spôsobom a pri akých plodinách sa budú fotovolticlké panely využívať. Každý potenciálny zákazník si totiž môže určiť pomer fotovoltických článkov a intenzity prepusteného svetla. Zatienenie by totiž nemalo ovplyvňovať rast plodín. Rovnako je dôležité prispôsobiť konštrukciu fotovoltických panelov druhu plodín, napr. pri viniciach bude konštrukcia iná, než v skleníku.
V prípade poľnohospodárstva tiež môžeme využívať aj „klasické horizontálne“ panely. Orientujú sa väčšinou smerom na juh. Majú nižšie počiatočne náklady (oproti iným zložitejším typom panelov). Tento klasický typ panelov sa aj vo väčšie prípadov aj „klasicky“ umiestňuje na strechy poľnohospodárskych budov. Pokiaľ chcete tento typ panelu používať priamo na ploche, kde sa pestujú plodiny, je dobré umiestniť tieto panely vo výške asi 5 m nad zemou, čím sa rozhodne zjednoduší pohyb pod nimi a manipulácia s plodinami. Využívanie horizontálnych panelov je dobré, ak pestujete plodiny, ktoré potrebujú viac tieňa, než priameho horúceho slnka, alebo pri plodinách, ktoré sa môžu poškodiť, vplyvom vonkajších faktorov (akými sú napríklad krúpy). Horizontálne fotovoltické panely v tomto prípade slúžia ako vonkajšia ochrana plodín.
Oveľa častejšie sa používajú bifaciálne fotovoltické panely, ktoré sú praktickejšie, pretože vyrábajú elektrinu z oboch strán (môžu vyrábať aj elektrinu aj zo svetla odrazeného zo zeme). Fotovoltické bifaciálne panely sa inštalujú zvislo a väčšinou sa tieto panely orientujú v smere od východu a západ a najviac energie sa vyrába z ranného a večerného slnečného žiarenia. Medzi panelmi sa musia nechávať väčšie rozostupy, aby si panely vzájomne netienili slnečné žiarenie, tým pádom nevzniká problém s manipuláciou s plodinami a obhospodarovaním pôdy, chovom zvierat. Tento typ panelov je vhodný pri plodinách, ktoré potrebujú viac slnka. Sú však drahšie, než klasické horizontálne panely.
Veľmi zaujímavým a efektívnym spôsobom je využitie bifaciálnych, fotovoltických panelov ako oplotenie pozemkov, pastvín a lúk. Toto využitie panelov tiež vyrába elektrickú energiu, no zároveň nezaberá plochu na pestovanie alebo chov a tiež môže tvoriť aj veternú zábranu.
Okrem ušetrenia prevádzkových nákladov, či potenciálnej možnosti zisku za predaj vyrobenej elektriny, je veľmi dôležitým dôvodom pre investovanie do fotovoltických systémov stále fungovanie elektriny a to aj napriek výpadku bežnej elektrickej siete. Z tohto dôvodu sa napríklad, zníži riziko znehodnotenia uskladnených plodín či prerušenia spracovávania a plodín alebo mäsa pre ďalšiu distribúciu. To znamená, že sa zníži riziko straty zisku z odvedenej práce, čo v tomto odvetvi predstavuje tú najdôležitejšiu požiadavku.